Práca nad rámec pracovnej zmluvy - vojna so zamestnávateľom

Autor: Richard Krupička | 30.4.2014 o 6:17 | (upravené 30.4.2014 o 7:19) Karma článku: 8,92 | Prečítané:  532x

Na začiatku bolo slovo. Po čase však slovo bolo málo a vznikla zmluva. Prvé sa podpisovali krvou. Aspoň vo filme, ktorý som videl. Dnes na podpis stačí už len pero. A samozrejme pomerne dobrá právna vedomosť, ktorá Vás uchráni od zneužívania. Ach, kde sú tie časy s krvou.

Keď som sa rozhodol, že budem písať tento blog, respektíve spracujem túto tému, rozmýšľal som, či je to dobrý nápad. V živote bezohľadného karieristu je náročné písať o podmienkach a úskaliach zmluv, o ktorých písanie mu potenciálne môže ohroziť vzťah so zamestnávateľmi, na ktorých žmurká, cerí zuby (v dobrom) a k dokonalosti chýba iba kreatívny životopis. Nuž čo, aspoň to bude o reálnom záujme o pracovné skúsenosti.

Na začiatku každého pracovného vzťahu je dobré, aby sa podpísala zmluva. Spravidla by to mal byť kus(y) papiera, ktorý je obojstranne zaväzujúci a takpovediac obojstranne výhodný. "Vy odmakáte, my zaplatíme", stojí v zmluve. Práca za plácu. Normálka. Táto normálka však vlastne nemusí prebehnúť úplne normálne. Vlastne, dnes už normálka je, že vždy je to niečo viac. Aspoň taký mám pocit po rozhovore s poprednou slovenskou personálnou manažérkou, pani B.

Locatio condutio operarum. Nájomná zmluva o práci. V zákonníku práce je pracovná zmluva definovaná ako dokument, ktorý zakladá pracovný pomer. To znamená, že pokiaľ nemáte pracovnú zmluvu, skôr by ste nemali ani škrtnúť. Či by som však dnes škrtol svoj podpis do pracovnej zmluvy skôr než by som ju naštudoval, to už je druhá vec.

Na Slovensku sa nachádza veľa ľudí, ktorí sú za prácu vďační. Sú vďační, že môžu raz mesačne doniesť domov peniaze, aby nakŕmili hladné krky. Sú šťastní, že si za čo majú kúpiť cigarety, pivko k televízií, alebo knihu, ktorá sa im v kníhkupectve zapáči. A potom sú aj takí, ktorí BY boli vďační za prácu, lebo ju nemajú a vedia, čo je to nemať a mať málo. Preto Vám veľa ľudí podpíše, aj keď nie sú úplne stotožnení s obsahom. Je to prirodzené, no už menej prirodzené je podpisovať niečo, čomu nerozumiem, pretože to písal právnik, ktorý takýchto zmlúv vytvoril už veľa a vie, čo má ako skomponovať. Obojstranný ochranný dokument chráni už viac jednu stranu viac. "Nevadí, hlavne, že mám prácu", povie si občan X.

Aby som trošku priblížil, na čo narážam, skúsim to opísať v osobnej skúsenosti:

Keď som mal osemnásť, kúpil som si auto (áno, som ešte šteňa). Radosť. Vtedy som pracoval ešte vo firme, kde som auto nepotreboval, ale dochádzal som autom do práce. Po čase si moje dynamické vnútro žiadalo zmenu. Prišla. A potom znova. Á stop!

Prvá zmena bola fajn. Do práce som takisto jazdil autom, ale už preto, že som ho v nej aj využíval. Ak bolo treba zariadiť mimo kancelárie, sadol som doň, vŕm-bŕm, natankoval a bločky preplácal. Dalo sa. Dokonca, keď som požiadal o cestné náhrady vrátane amortizácie vozidla, bolo to bez problémov. Jednoducho fajn. Dohoda sa zmenila, žiadne obštrukcie a kyslé tváre.

Keď som opäť zmenil prácu, auto bolo v danej firme viac než vítané. Niekedy som mal pocit, že je zamestnané auto a ja som iba doplnkový šofér. Zo začiatku to bolo v rámci normy. Čo človek nespraví v novej práci. A ak je to ešte práca, ktorá ho baví a teší ho robiť ju. Po čase som sa však začal pýtať sám seba na to isté - auto. Nikde v zmluve napísané nebolo, zamestnávateľ mi bol ochotný preplatiť iba benzín, napriek tomu, že som mesačne najazdil na svojom vozidle niekoľko tisíc kilometrov, a to pravidelne. Situácia na seba nenechala dlho čakať a ozval sa problém. Auto sa pokazilo, ja som nemal úspory. Prvá reakcia vo firme? Na nezaplatenie. Veď to nemám v zmluve. Jáj, to je prístup. Našťastie, musím uznať, že mi na servis prispeli. Bol som opäť šťastný a pracoval s plným nasadením. Auto bolo staršie, začalo sa kaziť častejšie, ale už som medzitým vo firme platovo postúpil, takže aj nečakaný servis som z vačku dokázal potiahnuť. Bol som rád za prácu a nevyrýval som.

Dnes už pre danú firmu nepracujem. Auto je hotové. Na tachometri svieti 250 000. Je zrelé do šrotu alebo na generálku do servisu. To je však investícia, ktorá sa nevyplatí. Žiaľ, dnes si uvedomujem, že keby bolo všetko korektne zazmluvnené, dnes si za položku "amortizácia vozidla" môžem kúpiť druhé auto a nemusel sa voziť na vyklepanom šrote. Škoda, že som bol mladý a blbý. Škoda, že som vedel a oprávnene sa bál, že keby prídem s požiadavkou na amortizáciu, nájdu si iného blbca, ktorý to pre nich urobí bez amortizácie. To je presne to, na čo si treba dávať pozor. Lebo suma, o ktorú som prišiel, bola vyššia ako tá, ktorá by mi stála aj za výpoveď. Z tej sumy som mohol žiť aj niekoľko mesiacov potom.

Snáď ste sa poučili a dáte si aj Vy pozor. A hlavne, auto nie je jediná položka, na ktorej môžete "stratiť". Preto je dobré si zmluvu vždy pred podpisom veľmi pozorne preštudovať. Nie prečítať. Preštudovať.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?